V januári 2020 sa vďaka Národnému Haussmannovmu programu začali práce na obnove južného spojovacieho krídla paláca Budavári, počas ktorých sa znovu zrodili nielen vnútorné priestory, ale aj fasáda budovy paláca. Je veľkou cťou, že vápenec Süttő hrá dôležitú úlohu pri tejto špeciálnej rekonštrukcii.
Návštevníci Budínskeho hradu budú môcť už čoskoro obdivovať budovu južného spojovacieho krídla Budínskeho hradu, teraz v zrekonštruovanom stave. Rovnako ako v prípade budov Lovarda a Főőrség bol ako surovina pre kamenárske práce na fasáde, ako aj pre kamenosochárske a kamenosochárske práce zvolený vápenec Süttő.
Foto: Lili Gyarmati/Reneszánsz Kőfaragó Zrt.
Na prelome 19. a 20. storočia získal Palác Budavári podobu, ako ho poznáme dnes, podľa návrhov najväčších architektov svojej doby Miklósa Ybla a Alajosa Hauszmanna. Ybl začal s renováciou paláca a po jeho smrti Hauszmann pokračoval vo svojej práci, na ktorú povolal najväčších výtvarných a priemyselných umelcov tej doby, vrátane Vilmosa Zsolnaya, Alajosa Strobla, Endré Théka a Gyulu Jungfera. Výsledkom ich spolupráce sa napríklad zrodila jedna z najunikátnejších šperkovníc paláca Budavári, izba Szent István, ktorá sa nachádzala v južnom spojovacom krídle. Jeho dizajn bol vrcholom vtedajšieho výtvarného a priemyselného umenia, zožal v tejto krajine nielen obrovský úspech, ale získal aj hlavnú cenu poroty na svetovej výstave 1900 v Paríži..
V druhej svetovej vojne utrpel palác Budavári vážne škody, zariadenie sály Szent István bolo tiež úplne zničené a povojnová vláda nepovažovala za dôležité tieto hodnoty zachovať a obnoviť. Vďaka Národnému Hauszmannovmu programu, ktorý je venovaný rekonštrukcii Budínskeho hradu hodného svojej historickej minulosti, sa však znovu rodí nielen fasáda stavebnej časti, ale podľa pôvodných plánov sa prestavuje aj sála Szent István. .
Renovácia južného spojovacieho krídla je mimoriadne zložitá úloha, ktorá si vyžaduje veľa odborných znalostí: nielenže musela zodpovedať duchu svojich predchodcov z prelomu storočia, ale bola potrebná aj seriózna vyšetrovacia práca vytvárať verné reprodukcie originálov.
Naši špecialisti vyvinuli sadrové odliatky modelujúce sochy na základe archívnych fotografií a po schválení odbornou porotou zloženou z historikov umenia, reštaurátorov, architektov a sochárov ich použili na tvarovanie fasádnych dekorácií z vápenca.
Prvým krokom bolo vyrezanie základne sôch sochárskym strojom, po ktorom nasledovalo starostlivé ručné vyrezávanie, ktoré si vyžadovalo veľkú starostlivosť.
Obe fázy práce trvali mnoho mesiacov. Po ich dokončení vežový žeriav nadvihol jednotlivé prvky, putto, grotesknú masku, prilbu či hlavu leva na miesto. Potrebná bola aj sila žeriavu: hmotnosť len jedného putta a jeho rímsy presahuje tri tony. Vežový žeriav dobre poslúžil aj pri fotení dokončenej fasády: mladý a odhodlaný fotograf nášho časopisu sa dokonca vyšplhal, aby našim čitateľom ukázal fasádne prvky a špeciálne fasádne dekorácie južného spojovacieho krídla Budínskeho hradu z najlepších možných uhlov.
